Detské potápanie – dobrý nápad, keď …

Rodičia radi zdieľajú záľuby a zážitky so svojimi deťmi. Dnes už je dostupný okrem potápačského kurzu pre deti aj detský potápačský výstroj od výmyslu sveta. Nezáleží na tom či ste rodič/potápač alebo inštruktor, nasledovné postrehy z potápania sa s deťmi možno v príručke nenájdete, ale snáď vám prídu vhod.

KEDY ZAČAŤ?

Neznamená to, že úderom polnoci jeho/jej 10-tych narodenín má nastúpiť na svoj prvý potápačský kurz. Niekedy sa ešte nedokáže na všetko sústrediť a vyhodnotiť situácie pod vodou. Vnímajte preto budúceho potápača  nielen z pohľadu veku, ale aj s ohľadom na jeho mentalitu. Neoháňajte sa  potápačskými štandardmi ako priepustkou do podvodného sveta za každú cenu. Inštruktori, nebojte sa usmerniť rodičov. Rodičia, vnímajte reálne svoje deti a ich limity. Možno budete musieť posunúť potápačský kurz o rok či o dva. Pokým deti dorastú na „naozajstný“ potápačský kurz môžu si vyskúšať a užívať potápanie počas skúšobných ponorov  alebo v rámci programov ako sú SDI Future Buddies, kde získajú zjednodušené základy potápania vo veľmi plytkých vodách s obmedzenou hĺbkou.

ZVERTE ICH KVALIFIKOVANÝM ODBORNÍKOM

Detský potápačský výcvik má viesť skúsený inštruktor, ktorý by mal dostatočne chápať detské špecifiká. Mal by vedieť poučiť rodičov o rizikách vyplývajúcich pre dieťa z tohoto športu a ako ich nepodceňovať. Rodič býva na svoje dieťa príliš prísny alebo naopak príliš ochranársky, môže naň prenášať svoje obavy alebo ho dokonca stresovať. Osobne som zažila viacero nepríjemných situácií, kedy sa dieťa nemohlo sústrediť na potápanie alebo bolo rodičom stresované aj po opakovaných upozorneniach. Osvedčila sa mi nasledovná dohoda, hlavne s rodičmi – potápačmi: ponúkla som im po ukončení kurzu spoločné rodinné potápanie. Mohli si ho všetci vychutnať a rodičia zároveň videli, ako sa dieťa naučilo potápať, pracovať s výstrojom na brehu a vo vode. Že to zvláda! Takmer vždy boli prekvapení, aké dokážu byť ich deti samostatné.

VHODNÝ DETSKÝ VÝSTROJ

Deti sú vo vývoji a rastú ako z vody, niektoré aj 15 cm za rok. Potápačský výstroj je ťažký, preto šetrite ich chrbticu, kĺby a celý rastový aparát od nadmernej záťaže. Odneste im výstroj do vody a pomôžte im obliekať a vyzliekať si ju vo vode.

Je im naozaj veľmi rýchlo zima. Poznáte to – drkocú zubami, majú fialové pery, ale von z vody ich neviete dostať. Náhla reakcia na chlad môže dieťa doviesť až do paniky. Čo s tým? Oblečte im viac vrstiev, sledujte ich počas ponoru a upravte čas pod vodou podľa daných teplotných podmienok. Neoprénové alebo plavecké tričko, dlhý neoprénový oblek a na/pod neho krátky neoprénový oblek. Určite nezabudnite na kuklu. Neoprénové ponožky do topánok a rukavice tiež spravia veľa. Každá vrstva je dobrá.

Dajte im výstroj a fľašu vhodnej veľkosti. Upravený dospelácky kompenzátor, padajúce alebo omínajúce plutvy, nevhodný náustok, to všetko môže byť dôvodom veľkého nepohodlia.

Ak dieťa nosí okuliare, určite mu zaobstarajte vhodnú detskú dioptrickú masku. Dnes to nie je žiadny problém, poraďte sa so svojím inštruktorom.

Jeden z najdôležitejších detailov vo výstroji je detský náustok nielen na automatike, ale aj na detskom šnorchli. Pri opakovaných ponoroch s deťmi ich treba mať väčšiu zásobu. Neverili by ste ako rýchlo dokážu náustky rozžuť a rozhrýzť.

AJ DETI MÔŽU MAŤ ZDRAVOTNÉ PROBLÉMY

Každý z nás predpokladá, že deti sú zdravé. Myslíte si, že dieťa nemôže mať príznaky DCS (dekompresnej choroby)? Že nemôže mať otvorené PFO (patent foramen ovale)? Práve naopak! U detí je riziko otvoreného PFO oveľa vyššie ako u dospelých! Aj pri dodržaní všetkých štandardov a odporúčaní sa môže stať, že dieťa má po ponore príznaky DCS. Spôsob dýchania, anatómia detského dýchacieho a obehového systému, vplyv tlaku na ORL a tkanivá u detí, nervová sústava vo vývoji, nielen to ich odlišuje od dospelých a určite by ste to mali brať do úvahy pri potápaní sa s deťmi. Majte to na pamäti a buďte k malým potápačom pri akomkoľvek prejave problému pred, počas ponoru aj po ponore veľmi pozorní.

MUSÍ TO BYŤ ZÁBAVA!

Potápanie je zážitkový šport. Tak ako si pamätajú svoju prvú pani učiteľku v škole, budú si pamätať aj svojho prvého potápačského inštruktora. Ten má možnosť naučiť ich nielen správne a bezpečne sa potápať, ale aj rešpektu a úcte k prírode. Buďte empatický. Deti sa nesmú potápať v strese. Vždy musia vedieť čo, kde a ako sa bude pod vodou diať. Sú citlivejšie a zraniteľnejšie, majú svoje problémy, starosti a obavy. Nesmú sa báť povedať, keď sa necítia v pohode. Aj keby to malo znamenať, že sa nepôjde na ponor. Niekedy stačí len počúvať, snažiť sa pochopiť. Vždy bez výhrad akceptujte, ak pod vodu nechcú ísť! Počúvajte a rozmýšľajte, čo je dôvodom. Môže to byť zle pochopená poznámka o nebezpečí pod vodou, ktorú začuli pri rozhovore dospelákov alebo možno tajne pozerali nový diel Sharktopus-u či sa jednoducho zle vyspali.

Najdôležitejšie na koniec – musia SAMI CHCIEŤ!

Nenúťte ich lebo ste presvedčený, že je to úžasná aktivita pre vás a celú rodinu. „Keby ja som v jeho veku mal tú možnosť“ alebo „Budeš naj-cool chalan/dievča v škole”, tiež  nie sú dôvody na potápanie.  Obaja sme potápači inštruktori a naše deti s nami potápajú len vtedy, kedy sami chcú. Majú v tom úplne jasno – leto, čistá voda, slnko a rybky. Majú svoje záľuby a potápanie je pre nich len príjemným spestrením leta, nie životným štýlom ako pre nás.

Potápanie je krásny šport. Nikde v divej prírode sa nedostanete k voľne žijúcim zvieratám tak blízko ako vo vode. V každom prípade, rozhodnutie, či už je vhodný čas na potápačský kurz, by malo byť starostlivo zvážené rodičmi, inštruktormi a deťmi. Želám vám veľa nádherných ponorov s omladinou!